reklama

Černobyľ rok 1970

zobraziť viac ↓
joe77 16 362 videní

ľudia boli šťastní, že majú jadrovú elektráreň, ale o 16 rokov v roku 1986 to určite oľutovali.

  • Zverejnené: 4.7.2009 9:51
  • Páči sa: 83% (18 hlasov)
  • Obľúbené: 10
  • Komentárov: 29
  • Dľžka: 1:57
  • Kategória: veda a technika
  • Tagy: jadrová, elektráreň, chornoby, černobyl, 1986, havária, nehoda, nešťastie, smrť, rusko, ukrajina, ruský, ukrajinský, katastrofa
reklama
Komentáre (29)
zobraziť viac ↓
  • djtonny pred 9 rokmi a 3 m
    by som zakazal vsetky jadrove elektrarne. zato nemoze priroda ale zato mozme mi ludia.

  • biff1951 pred 9 rokmi a 4 m
    Mesto budúcnosti mu hovorili...

  • u96 pred 10 rokmi a 7 m
    Tak teda he tešily sa no .. a ludia ktory žiju, bivaju iba niekolko km pri Mochovciach ty sa podla vás tešia , alebo su šťastný ??

  • fredo555 pred 11 rokmi a 6 m
    chorbobyl:D:D:D:D

  • hlavanda pred 11 rokmi a 8 m
    šuresti duresti :D

  • hysko pred 11 rokmi a 8 m
    V sobotu 26. apríla 1986 skoro ráno došlo na štvrtom bloku jadrovej elektrárne Černobyľ k výbuchu a následnému požiaru, ktorý zničil reaktor a spôsobil rozsiahly únik rádioaktívnych látok. Predohra havárie Keď sa v roku 1972 v Kyjeve diskutovalo o type elektrárne, ktorá by bola vhodná pre Černobyľ, riaditeľ Černobyľu Brjuchanov presadzoval stavbu tlakovodného reaktoru VVER. Nakoniec bol ale vybraný reaktor typu RBMK-1000 s odôvodnením, že je nielen bezpečnejší, ale zároveň vyrába najlacnejšiu elektrickú energiu. Stavba štvrtého bloku bola dokončená v decembri 1983. 21. decembra vyšla tlačová správa oznamujúca, že predchádzajúci deň elektráreň začala s výrobou elektriny – správu potom vytlačili noviny 23. decembra na Deň energetikov. Pozoruhodné je, že výroba elektriny začala už 20. decembra. Obvykle sa totiž ešte niekoľko mesiacov po dokončení stavby robia testy jednotlivých častí a až potom je elektráreň spustená. Avšak Černobyľ nemohol čakať. Podľa plánu musel byť spustený do konca roku 1983. Riaditeľ Brjuchanov bol preto nútený už 31. decembra 1983 podpísať dokument o úspešnom absolvovaní všetkých testov, hoci to nebola pravda. Nepodpísaním by totiž pripravil tisíce zamestnancov o prémie a odmeny vo výške trojmesačného platu. Aj napriek tomu, že testy neboli ešte ani zďaleka dokončené, už v marci 1984 oslavovala černobyľská elektráreň prvý milión vyrobených kilowatthodín elektriny. Jeden z neuskutočnených testov sa týkal núdzového fungovania turbíny. V prípade poruchy na reaktore, musí byť turbína schopná zotrvačnosťou vyrábať dostatok elektriny ešte aspoň 45 sekúnd, kým sa spustia núdzové generátory. Táto elektrina je pre zabezpečenie reaktorov životne dôležitá: poháňa chladiace čerpadlá, regulačné a havarijné tyče, osvetľuje veliaci aj riadiaci pult. Práve skúška turbíny prebiehala v noci z 25. na 26. apríla 1986 a bola príčinou katastrofy. Piatok 25. apríla 1986 13:05 Začínajú prípravy na skúšku turbíny. Je na to potrebné znížiť výkon elektrárne, preto je jedna turbína vypnutá. Zároveň je odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, aby nezačal pôsobiť počas testu. 14:00 Dispečer Ukrajinských energetických závodov žiada o odklad testu – blížia sa oslavy 1. mája, továrne potrebujú dohnať plány a v sieti preto potrebujú plný výkon štvrtého bloku. Test je odložený o takmer deväť hodín. Obsluha však už na túto dobu necháva odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, napriek tomu, že je to v rozpore s predpismi. 16:00 Ranná zmena odchádza. Pracovníci tejto zmeny boli v predchádzajúcich dňoch oboznámení s testom a poznajú celý postup. Špeciálny tím elektroinžinierov zostáva na mieste. 23:10 Príprava skúšky opäť začína. Desaťhodinové zdržanie nesie so sebou mnoho následkov. Tím elektroinžinierov je unavený. Počas skúšky sa strieda poobedná a nočná zmena; v nočnej zmene je menej skúsených operátorov, ktorí sa naviac na skúšku nepripravovali. Sobota 26. apríla 1986 01:00 V priebehu prípravy skúšky mali operátori problémy s udržaním stability výkonu reaktoru. Dopustili sa pritom niekoľkých závažných chýb: 1. Regulačné tyče schopné zastaviť v núdzi reaktor sú vysunuté vyššie, ako dovoľujú predpisy. Operátor rannej zmeny Uskov neskôr vypovedal, že by urobil to isté. Vyhlásil: „Často nepovažujeme za potrebné doslovné plnenie pokynov – to by sme sa do nich doslova zamotali.“ Ďalej poukázal aj na fakt, že počas výcviku operátorov počuli niekoľkokrát, že jadrová elektráreň nemôže vybuchnúť. Operátor Kazačkov povedal: „Bežne sme pracovali s menším množstvom regulačných tyčí, než dovoľujú predpisy a nič sa nestalo. Žiadny výbuch, všetko bolo v normále.“ 2. Výkon elektrárne klesol pod bezpečnú úroveň, reaktor sa stal preto nestabilný. Prípravy testu mali byť v tomto momente okamžite zastavené. Celú pozornosť bolo nutné zamerať na opätovné získanie stability reaktoru. 3. Aby dosiahli zvýšenie výkonu, zapínajú operátori prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania však klesá tlak a tým sa výkon ešte znižuje. Za normálnych okolností by v takomto prípade reaktor zastavili automatické havarijné systémy. Tie však obsluha úmyselne odpojila. 4. Kontrolný systém minimálnej hladiny vody a maximálnej teploty palivových článkov je takisto vypnutý. 1:23:04 Test začína. Operátori sa dopúšťajú poslednej osudovej chyby – vypínajú núdzový systém, aby zabránili havarijnému odstaveniu reaktoru. Potom uzatvárajú prívod pary do turbíny. Tým sa zníži prietok chladiacej vody a rastie jej teplota a tlak. S rastúcim množstvom pary sa zvyšuje rýchlosť štiepnej reakcie, ktorá ďalej zvyšuje teplotu, a tým aj množstvo pary. Viac pary znamená ešte rýchlejšiu reakciu atď. atď. Výkon reaktoru začína prudko rásť a katastrofa sa už neodvratne blíži. 1:23:40 Leonid Toptunov, operátor zodpovedný za regulačné tyče, stláča špeciálny vypínač havarijného odstavenia. Test beží už 36 sekúnd. Výkon reaktoru dosahuje 100-násobok maximálneho projektového výkonu. 1:23:44 Regulačné tyče, ktoré majú reaktor zastaviť, sa dávajú do pohybu, je však počuť údery. Operátori vidia, že sa tyče zasekli. Palivové trubice sa pôsobením zvýšeného tlaku pary deformujú. 1:24:00 Test beží už 56 sekúnd. Tlak v reaktore je už tak vysoký, že praskajú palivové články a úlomky padajú do chladiacej vody. Tá sa mení na paru, tlak v trubkách rastie a tie praskajú. Výbuch pary dvíha tisíctonové oceľové veko reaktoru – prvá explózia. Z reaktoru začína unikať rádioaktivita, dovnútra sa dostáva vzduch. Nie je tu dostatok kyslíka a začína horieť grafit. Kov palivových trubiek reaguje s vodou. Vzniká tak sodík, ktorý vybuchuje – druhá explózia. Horiace trosky reaktoru vyletujú do vzduchu a dopadajú na strechu susedného, tretieho bloku. Pondelok 28. apríla 1986 Až po ôsmej hodine večer SEČ sa o katastrofe prostredníctvom krátkej správy TASSu dozvedá svet. Štvrtok 4. mája 1986 Požiar reaktoru sa podarilo uhasiť až po ôsmich dňoch. Helikoptéry medzitým zvrhli na horiaci reaktor viac ako 5000 ton materiálu: 800 ton dolomitu, ktorý uvoľňuje oxid uhličitý dusiaci plamene; karbid boričitý, ktorý pohlcuje neutróny a zabraňuje štiepeniu uránu; 2400 ton olova, ktoré pohlcuje teplo a žiarenie; 1800 ton piesku a íľu, ktorý bráni prístupu vzduchu a tým oheň dusíPočas výbuchu černobyľského reaktora a požiaru uniklo z reaktoru dvestokrát viac radiácie, ako sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki dohromady. Kontaminácia V prvých hodinách bolo najviac zasiahnuté mesto Pripjať, vybudované len pár kilometrov od elektrárne pre potreby jej zamestnancov. V dobe havárie tu žilo okolo 50 000 obyvateľov. Namiesto toho, aby ich čo najskôr evakuovali, vyslali vedúci predstavitelia do mesta zosilnené policajné jednotky, ktoré mali zabrániť úteku obyvateľov. Evakuácia mesta Pripjať začala až 26 hodín po havárii. Balenie a sťahovanie obyvateľov tak prebiehalo v čase, kedy bola úroveň radiácie v ovzduší absolútne najvyššia počas celej doby havárie. Najsilnejšie zasiahnuté boli priľahlé oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Z tridsaťkilometrovej zóny okolo elektrárne bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Celková plocha územia, kde je kontaminácia vyššia ako 37 000 Bq/m2 [1 Bq predstavuje jednu vyžiarenú rádioaktívnu časticu za sekundu], čo je úroveň vyžadujúca zvláštny režim, presiahla 120 000 km2. Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Nemajú inú voľbu. Rádioaktívny mrak sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov a postupne kontaminoval celú Európu. Odhaduje sa ale, že viac ako polovica celkového objemu uniknutej rádioaktivity zasiahla územie mimo spomínaných troch štátov. Najmenej v ďalších štrnástich krajinách Európy boli nájdené miesta kontaminované nad úroveň 37 000 Bq/m2: v Bulharsku, Česku, Fínsku, Taliansku, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, Slovensku, Slovinsku, Švédsku a Švajčiarsku. Hlavným zdrojom radiačného zaťaženia obyvateľov sa stali izotopy jódu I-131 (polčas rozpadu 8 dní), cézia Cs-134 (polčas rozpadu 2 roky) a cézia Cs-137 (polčas rozpadu 30 rokov). Vzhľadom na polčasy rozpadu predstavuje po dvadsiatich rokoch, aj pre nasledujúce desaťročia najväčšiu záťaž cézium Cs-137. V koncentrácii prevyšujúcej 4 000 Bq/m2 zamorilo približne 40 % územia Európy, z toho aj niektoré slovenské okresy. Napríklad v Škótsku na severe Veľkej Británie je dnes stále 374 fariem, ktoré podliehajú zvláštnemu režimu, pretože ovce majú v mäse príliš vysoké hodnoty cézia. Ľudské obete Celkovo 600 až 800 tisíc ľudí, väčšinou mladých vojakov, sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25 tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Problém s určením presného počtu spočíva v tom, že jednotlivé štúdie používajú rôzne vstupné odhady, sú založené na odlišných metódach a vychádzajú z rozdielnych predpokladov. Ucelená epidemiologická analýza nie je možná, pretože množstvo štatistických údajov – najmä z čias Sovietskeho zväzu – nie je dostupná, zmizla, alebo sa považuje za málo vierohodnú. Pokiaľ vyradíme extrémne odhady, potom rôzne vedecké štúdie predpokladajú od 9000 do 475 000 ľudských obetí. Najčastejšie závery a asi najpravdepodobnejšie hodnoty sa pohybujú v niekoľkých desiatkach tisíc (30 až 60 tisíc). Vôbec najnižší odhad úmrtí spôsobených Černobyľom uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Tá v roku 2005 publikovala závery, že kvôli Černobyľu zomrie „iba“ štyri tisíc ľudí. Odvolávala sa pritom na správu spracovanú asi stovkou expertov WHO, ktorí však odhadovali 9335 úmrtí. Zavádzajúce informácie a bagatelizácia zo strany MAAE sú podľa názoru Greenpeace spôsobené schizofréniou jej poslania, pretože sa má starať o bezpečnosť a zároveň podporovať rozvoj jadrovej energetiky. Z tohto dôvodu sa snaží dôsledky černobyľskej tragédie znižovať. Za zmienku stoja slová Morrisa Rosina, pôsobiaceho v rokoch 1981-1996 na oddelení MAAE pre jadrovú bezpečnosť (zástupca riaditeľa): „Jadrové elektrárne považujem za zaujímavý zdroj energie, aj keby sa mala černobyľská nehoda opakovať každý rok.“ (Le Monde, 28. 8. 1986) Následky černobyľskej havárie na území Slovenska Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom Černobyľu zamierili nasledujúce dni nad Európu. Najväčšie škody spôsobil rádioaktívny mrak tam, kde z neho pršalo. Dážď totiž spláchol na miesta, kde padal, rádioaktívne látky vo veľkom množstve. Nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. Podrobné výsledky merania z tej doby zhŕňa správa Inštitútu hygieny a epidemiológie – Centra hygieny žiarenia, ktorú roku 1990 pripravili pre potreby Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR). Z dokumentu nazvaného "Správa o radiačnej situácii na území Československa po havárii jadrovej elektrárne Černobyľ“, sme vybrali aj nasledujúce údaje: • Spád rádionuklidov na povrch pôdy prebiehal najviac počas prvého a tretieho prechodu rádioaktívneho mraku nad našim územím, kedy z neho dažďové zrážky vymývali rádioaktívne látky. • Kontaminácia pôdy rádioaktívnymi látkami bola zistená jednorázovo medzi 16. a 18. májom 1986. Bolo odobratých 1300 vzoriek. • Priemerná hodnota zamorenia pôdy rádioizotopom cézia Cs-137 v Československu bola 4200 Bq/m2. Na Slovensku bol najviac zasiahnutý západoslovenský kraj. Nadpriemerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch (priemer ČSSR bol 4200 Bq/m2): Dunajská Streda 12 200 Bq/m2 Komárno 10 510 Bq/m2 Žiar nad Hronom 8470 Bq/m2 Galanta 7270 Bq/m2 Nitra 6980 Bq/m2 Levica 6410 Bq/m2 Stará Ľubovňa 5270 Bq/m2 Nové Zámky 4670 Bq/m2 Lučenec 4670 Bq/m2 Dolný Kubín 4430 Bq/m2 • Najväčšie zaťaženie obyvateľov rádioaktívnymi látkami nastalo v dvoch vlnách: počas prvých týždňov po havárii a počas zimy 1986/87, kedy boli konzumované obilniny z úrody roku 1986, rovnako ako mlieko a mäso zo zvierat kŕmených senom skoseným počas jari a leta 1986. • Celkové zaťaženie obyvateľov Československa, ku ktorému štúdia po množstve výpočtov a matematických modelov dospela, predstavuje 11 310 Sv. To znamená, že pri veľmi opatrných odhadoch spôsobí radiácia z Černobyľu na našom území celkovo 450 až 1200 predčasných úmrtí, väčšinou v dôsledku rakoviny vyvolanej ožiarením. Vzhľadom na nepresnosti vo výpočtoch však môže byť počet obetí ešte vyššíJadrové riziká nie sú vecou minulosti! Černobyľ nie je vecou minulosti ani z hľadiska jadrovej bezpečnosti. Vážne riziká jadrových elektrární zostávajú stále tu. Čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi, môže sa zopakovať hoci aj zajtra. Jaslovské Bohunice: Vysoko rizikové reaktory nie sú len v Rusku alebo na Ukrajine, ale i na Slovensku. Aj vďaka upozorneniam zo strany Greenpeace boli po mnohých medzinárodných inšpekciách a štúdiách označené reaktory typu VVER-440/230, ktoré stále bežia v elektrárni V1 v Jaslovských Bohuniciach, za „vysoko rizikové“. Štáty OECD dospeli k záveru, že ich bezpečnosť nie je možné zvýšiť na potrebnú úroveň ani rozsiahlou modernizáciou a Európska únia preto požadovala ich urýchlené odstavenie. Podľa prístupovej zmluvy, ktorú Slovensko podpísalo, musia byť dva reaktory V1 odstavené najneskôr do konca roka 2006, respektíve 2008. Greenpeace situáciu zblízka sleduje a bráni pokusom niektorých politikov prevádzku rizikových reaktorov predĺžiť. Ďalšie reaktory: Ďalšie štyri reaktory na Slovensku, ktoré fungujú v elektrárňach Jaslovské Bohunice V2 a Mochovce, sú modernejšieho typu VVER 440/213. Aj ony sú ale postavené podľa sovietskych projektov zo 70. rokov minulého storočia a na rozdiel od západoeurópskych reaktorov nemajú ani ochranný kontajnment, ktorý by zabránil úniku radiácie v prípade ťažkej nadprojektovej havárie, alebo ktorý by napríklad uchránil reaktor pred pádom veľkého lietadla. Riziko havárie sa zdá byť malé: podľa výročnej správy Slovenských elektrární z roku 2004 je to asi 1:250 000. Veľmi zložité zariadenia a ich obsluha však občas zlyhávajú. Odhady pravdepodobnosti naviac nepočítajú s vonkajšími rizikami, ktoré sú dnes aktuálne, ako je napríklad cielený útok teroristov. Expertné štúdie ukazujú, že hoci sú slovenské reaktory iného typu, ako tie v Černobyle, nie je možné vylúčiť reálne scenáre vzniku ťažkých havárií vedúcich k masívnemu úniku rádioaktivity, porovnateľnému s Černobyľom. Na to, že riziko ťažkej havárie nie je iba teoretickým výmyslom, ale reálnou možnosťou, neupozorňuje iba Greenpeace. Uvedomujú si ho aj majitelia jadrových elektrární, ktorí požadujú, aby ich štát zákonom chránil pred zodpovednosťou za škody spôsobené ťažkou jadrovou haváriou. Podľa zákona č. 541/2004 Zb. ručia za škody iba do výšky 75 miliónov €, teda asi 2,8 miliardy korún. To je nepatrný zlomok možných škôd, ktoré sú len v Černobyľskom regióne odhadované na 200 miliárd €, teda viac ako tisícnásobok. Keby svojim reaktorom stopercentne verili, obišli by sa majitelia jadrových elektrární iste aj bez tejto exkluzívnej výsady, ktorú nemá žiadne iné priemyselné odvetvie. Chceme bezpečné alternatívy Greenpeace presadzuje energetickú politiku, ktorá by eliminovala nepotrebné riziká, bola ekologicky citlivá a dlhodobo udržateľná. Jedným z našich konkrétnych cieľov v nasledujúcich mesiacoch je zlepšenie podmienky pre rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Tie dnes pokrývajú iba 3,5 % celkovej spotreby našej energie. Pritom potenciál vetra, vody, biomasy, slnečného žiarenia a geotermálneho tepla je u nás aj pri využití súčasných, overených a komerčne dostupných technológií mnohonásobne vyšší. Čo chýba, je transparentné legislatívne prostredie, bežné vo väčšine krajín EÚ, a dokonca už aj v Českej republike, kde zákony na podporu obnoviteľných zdrojov energie poskytujú investorom stabilné a atraktívne prostredie. Chceme, aby Slovensko takýto zákon prijalo čo najskôr.

  • pm300 pred 11 rokmi a 9 m
    no ale nechapem tich ludi ze preco robili tam pokusi a potom takto dopadnu nevynne zivoty ved preco u nas nevybuchla ziadna elektraren?lebo vyrabame elektrinu a nerobime pokusi

  • persingacik pred 11 rokmi a 9 m
    Bola to určite najsilnejšia elektráreň na svete žiaľ len na 10 sekúnd

  • sergejznz pred 11 rokmi a 10 m
    jeden inžinier pokaslal test toho reaktora mal robyt ten test na 800GW ale robyl to len na 700GW a mal molo vody v zazobnykoch tak sa to rozohrialo a bybuchlo

  • kissboy pred 12 rokmi a 2 m
    To vraj mala byť najväčšia jadrová elektráreň na svete ale nevyšlo..:(

  • kozel pred 12 rokmi a 2 m
    Krute :/