Nacistická mašinéria - Balistická raketa V2

Šéfom projektu bol generál Walter Dornberger. Členom tímu bol aj Werner von Braun, ktorý neskôr okrem iného naprojektoval aj americkú raketu Saturn V pre program letov na Mesiac Apollo. Navigačné zariadenie, založené na princípe gyroskopickej plošiny, umožňovalo dosiahnuť presnosť zásahu cieľa 17 km pri dolete rakety 300 km. Výškový dostup sa pohyboval okolo 85 km. Pohon rakety, ktorej hmotnosť vrátane bojovej hlavice sa blížila k 13 tonám, zabezpečoval raketový motor na tekuté pohonné hmoty. Ako okysličovadlo využíval 4 900 kg kvapalného kyslíka, ako palivo potom 3 800 kg metanolu. Vyvíjaný ťah takmer 27 ton bol motor schopný poskytovať po dobu 68 sekúnd. Po ukončení činnosti raketového motora bola rýchlosť letiacej rakety 1 400 m/s. Raketový motor bol vtedajším najvýkonnejším raketovým motorom a vrcholom raketovej techniky. Jeho hmotnosť, vrátane pomocných agregátov, bola 980 kg. Zásobovanie spaľovacej komory pohonnými hmotami z nádrží zabezpečovalo turbočerpadlo poháňané turbínou spaľujúcou peroxid vodíka. Pohonné hmoty boli do spaľovacej komory vstrekované sústavou 1 224 vstrekovacích trysiek. Hromadná produkcia rakiet V-2 sa začala v podzemní továrne Mittelwerk (tiež Dora Mittelbau) ukrytej pod horou Kohnstein blízko Nordhausenu v Durínsku. Išlo pritom o pobočku koncentračného tábora Buchenwald, odkiaľ pochádzala väčšina nasadených zajatcov. Ku koncu roka 1943 bolo v príšerných podmienkach továrne Kohnstein nasadených okolo 10 500 robotníkov. Mnoho z nich v nacistických továrňach našlo svoju smrť. Iba medzi októbrom 1943 a marcom 1944 zomrelo pri výrobe rakiet 2 900 zajatcov. V najkrutejších obdobiach dosahovali denné straty až 100 robotníkov. Celkom tu malo zahynúť okolo 20 000 zajatcov. Najväčšiu časť robotníkov predstavovali ruskí, francúzski a poľskí Židia a ďalej vojnoví zajatci a nemeckí nútene nasadení pracovníci. Pretože sa rakety vyrábali v zajateckých pracovných táboroch, ich výroba zápasila s veľkým množstvom sabotáži. To sa prejavilo na pomerne veľkej bojovej poruchovosti rakiet - veľká časť sa ich po vypustení zrútila späť na štartovacie rampy. Celkom bolo v priebehu 2. svetovej vojny vyrobených viac ako 6 000 rakiet V-2, z ktorých na nepriateľské ciele bolo odpálených takmer 3 172. Medzi najčastejšie ciele rakiet V-2 patril Londýn , proti ktorému bolo vypálených 1 358 rakiet a ďalej belgické Antverpy, na ktoré bolo vypálených 1 610 rakiet. Aby boli spôsobené čo najvyššie škody s maximálnym zaskočením obyvateľstva, boli rakety odpaľované najčastejšie krátko po polnoci. V rámci skúšobných testov a výcviku bolo odpálených ďalších 1 000 až 1 750 rakiet.

• Kvalita:
• Zverejnené: 29.6.2009 11:30
• Páči sa: 93% (28 hlasov)
• Obľúbené: 8
• Komentárov: 18
• Dľžka: 1:57
• Kategória: veda a technika
• Tagy: raketa, bomba, vojna, strela

• xpeeter pred 13 rokmi a 6 m
  výborné video, výborný komentár, dik

• pepso360 pred 13 rokmi a 11 m
  Neveim ale zdá as mi že boli aj V-1 a V-3 Fakt to neveim ale vidí as mi že to bolo v dokumente Vojny a zbrane:Hitlerové tajne zbrane.

• sabolowich pred 15 rokmi a 1 m
  bomby na destrukciu odpalovacej rampy :D

• xmotos125 pred 15 rokmi a 1 m
  chlape ze sa ti ten popis vobec chcel pisat...... :D:D:D:D

• supo88 pred 15 rokmi a 5 m
  nahodou nemci su mudrejsi nez nasi slovaci ved zijem v nemecko hovoriacej krajine v braunau am inn atu ked spomeniem nase sk tak sa mi smeju ze sme pozadu od nich o 30 rokov a maju asi pravdu tu zabijaju prasata 80kilove ziju zdravo atd. maju veterne mlyny a nie ako my atomovky

• sifo44 pred 15 rokmi a 5 m
  video a popis na výbornú... :D 5*

• pistik pred 15 rokmi a 5 m
  dobre videjko :)

• polex pred 15 rokmi a 5 m
  super 5* :)