Zonácia NP Muráňska Planina, stanovisko experta

Ing.Cyril Bábeľa st.,
člen petičného výboru petície „Zastavme netransparentnú zonáciu NP Muránska planina“
https://www.facebook.com/cyril.babela.5/...
*******************************
Neodborný návrh zonácie národného parku muránska planina.
Neviem dokedy je potrebné opakovať, že NP Muránska planina nespĺňa kritéria podľa IUCN kategóriu NP, že je to štandardný prírodný park /natur park/. A už vôbec nám neprináleží kritizovať založenie smrekových monokultúr našimi predkami. Títo ľudia nemohli očakávať nejaké klimatické zmeny, bolo to zložité obdobie a smrek bol jedným z obnoviteľných zdrojov, ktorý im uľahčil život alebo pomohol prežiť. Boli to ľudia spätí s prírodou. Mali by sme im vzdať úctu a nie tieto skutočnosti pranierovať. Smrečiny na Slovensku sú výsledkom storočných procesov, ktoré nie je jednoduché zmeniť v krátkom časovom horizonte, tobôž nie v rozsahu 5 až 6 rokov ako sme mali možnosť sa dočítať v médiách. Slovensko patrí, čo sa týka lesníctva medzi najvyspelejšie krajiny sveta. S úžasom čítam vyjadrenie riaditeľa NP, že lesníci sú proti ochrane prírody alebo chápu jej ochranu podľa svojich predstáv. Tento štát mi umožnil študovať lesnícke disciplíny 8 rokov a spolu s praktickými skúsenosťami mám asi aj ja aj iní lesníci mandát sa k danej problematike vyjadrovať. V jadrovej časti NP sa nachádzajú jedľové bučiny s prevahou smreka, jedľovo bukové smrečiny s prevahou smreka a samozrejme vysokohorské smrečiny. sú to lesy človekom výrazne ovplyvnené so zmeneným druhovým zložením i štruktúrou a s výrazne zníženou autoregulačnou schopnosťou. Nie náhodou iucn takéto lesy vylučuje zaradiť do kategórie národný park. Je potrebné podotknúť, že v prevažnej miere sa jedná o hospodárske lesy. Pri zaradení týchto lesov do bezzásahoveho režimu spôsobí ich nekontrolovateľný rozpad bez možnosti zalesňovania prirodzenejšími drevinami. Týmto rozpadom dosiahneme likvidáciu aj ich rekreačnej funkcie. Lesníckymi postupmi sa tímu lesníkov podarilo v jadrovej časti NP zastaviť podkôrnikovú kalamitu a postupnou zmenou drevinového zloženia a štruktúry porastov znásobiť aj ich odolnostný potenciál. V jadrovej časti np na lesnom celku muráň spôsobí vyhlásenie 50% bezzásahovosti, že na dvoch lesných správach zostane 30 hektárov lesa v zóne C kde môžeme trvalo hospodáriť. Toto opatrenie spôsobí pád lesníctva a jeho histórie na planine. Keď sa nám nepodarí tento neodborný a nekompetentný návrh zonácie ako pilotný projekt zastaviť odzrkadlí sa to na značnej časti slovenska v ostatných národných parkoch. Touto nekompetentnosťou nieže pribrzdíme klimatické zmeny, ale ich urýchlime. Nesystémové vyhlasovanie chránených území v bezzásahovom režime v človekom výrazne zmenených lesných ekosystémoch vytvára ideálne podmienky na premnoženie biotických škodcov. Asi nám nestačí príklad javorovej doliny alebo neďalekej Fabovej Holi. Na planine sme vytvorili lesohospodárskymi opatreniami top biotop hlucháňa, ktorý kedykoľvek vieme odprezentavsť a porovnať s bezzásahovou fabovou hoľou, len na to musíme mať priestor. Preto aj touto cestou chceme pozvať do jadrovej časti muránskej planiny /nie len na lokalitu burda/ odborníkov z Národného Lesníckeho Centra Zvolen, technickej univerzity Zvolen, Lesnícka ochranárska služba Banská Štiavnica, ministerstvo pôdohospodárstva, aby sme prehodnotili tento návrh a vyjadrili odborné stanovisko. Samozrejme nezastupiteľné miesto v tomto procese má aj ochrana prírody, len musí nastať dohoda a rovnováha, bohužiaľ zatiaľ je to len diktát jednej strany. Lesy sú celospoločenskou záležitosťou a len zdravé lesy môžu plniť všetky funkcie, ktoré od nich spoločnosť očakáva. Nemôže to byť len záležitosť ochranárskej obce.
V druhej časti príspevku by som chcel povedať pár slov k sociálnemu dopadu tohto experimentu a rozvoju turizmu. Doteraz zo strany ŠOP bol možný vstup na lokalitu Veľká lúka 10 áut denne a zrazu sa hovorí o kyvadlovej doprave. Národný park je tu už 23 rokov a čo sa zmenilo v prospech regiónu. bezzásahovosť všetko zmení? ľudia veľmi dobre vedia čo sú to obmedzenia, byrokracia a konzervovanie územia. Kto vlastne bráni tej kyvadlovej doprave cez sviatky a soboty, nedele cestou popod Hrad? Cez pracovné dni je možnosť dostať sa cez Javoriny na to isté miesto. Keď sú peniaze, už dávno mala byť vytvorená obojstranná cyklotrasa rozšírením cesty Muráň - Veľká lúka. V stupni ochrany 5 to bude asi problém. Veľmi dôležité je povedať, že proti netransparentnej zonácii sa podpísalo cca 7000 dotknutých občanov regiónu. Je to málo? človeka až mrazí, keď sa v médiách dopočujeme, že v Bratislave rozhodujú o nás bez nás a ako nám chcú pomôcť farmárčením, chovom oviec, turizmom. Dňa 17.6.2020 bol na pracovnej ceste predseda parlamentu pán boris Kollár. Ako jediný z predstaviteľov štátu prišiel do tisovca, Muráňa a jadrovej časti np muránska planina. Okamžite sa spustila spŕška kritiky, že nie je to v jeho kompetencii a že je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády / v ňom je jasne uvedené, že sa vykoná revízia chránených území/. Keď už druhý ústavný činiteľ nemá čo povedať do rozvoja regiónu, natíska sa otázka kam smerujeme? pričom predseda parlamentu poukázal na dohodu, rovnováhu medzi ochranárskou obcou a dotknutými subjektmi, samosprávami. Ľuďom podal ruku, pozrel sa im do očí, vypočul ich a povedal, že o nás sa nemôže rozhodnúť bez nás a už vôbec nie v Bratislave. Ľudia dostali nádej, a to je v živote veľmi dôležité. Táto téma bezzásahovosti traumatizuje celý vidiek slovenska a rozhodne si vyžaduje pozornosť. Ľudia majú pracovať tam kde žijú a živiť sa širokým spektrom činností a územie muránskej planiny ako prírodný park by mal vytvoriť priestor pre všetky dotknuté subjekty.
Muránska planina je ako územie zrovnateľné s pohorím poľany. Toto územie je známe ako symbióza spolupráce verejnosti, lesníkov, ochranárov, poľovníkov a ostatných subjektov. Týmto smerom by sme sa mali uberať. Keď to funguje tam, prečo by to nemohlo fungovať na muránskej planine. Príroda si vie poradiť aj bez ohľadu na človeka, no my sme jej súčasť a vieme žiť v súlade s ňou. Ľudia si najlepšie oddýchnu v zelených lesoch.
Je načase zrušiť nezmyselnú požiadavku vyhlásiť 50% územia Národného parku Muráňska planina do bezzásahu a vrátiť sa za rokovací stôl.
Ing.Cyril Bábeľa starší
Člen petičného výboru petície „Zastavme netransparentnú zonáciu NP Muránska planina“
Otázka:
Slovensko, ktoré má 7,5% rozlohy krajiny (nie lesov) v NP je na 3. mieste v EÚ. Pre porovnanie Nemecko má v NP 2,7% rozlohy. Sú podľa Vás ekologické ambície zákona č. 543 v súlade s ekonomickými možnosťami Slovenska? Neverte Vášmu tieňovému predchodcovi p. Balážovi, že na to bude stačiť 20-30 miliónov. Nebolo by lepšie tieto peniaze použiť na likvidáciu život a zdravie ohrozujúcich ekologických záťaží (gudróny, bifenoly, otrávená pôda, revitalizácia poľnohospodárskej krajiny)?

• Kvalita: HD NQ LQ
• Zverejnené: 24.6.2020 13:06
• Páči sa: 0% (0 hlasov)
• Obľúbené: 0
• Komentárov: 5
• Dľžka: 5:30
• Kategória: cestovanie
• Tagy: reupload vyššia kvalita, ochrana prírody, minister, smatana, ministerstvo životného prostredia, národný park, prírodný park, budaj, np, muráň, muráňska planina

• jarabak pred 4 rokmi a 4 m
  Užitočné video. Tiež som počul, že sme boli na špici v lesnom hospodárstve už za Rakúsko-Uhorska.

• juzek07 pred 4 rokmi a 4 m
  Ide len o biznis s drevom a čím skôr si to Lesy SR a urbáre priznajú, tak potom sa môžu hľadať riešenia. Lesníci si melú svoje, ochranári majú na to iný názor a v Tatrách máme "dočasné" približovacie cesty na ťažbu dreva už minimálne od roku 2005 čo výrazne zhoršilo odvodňovanie krajiny. Samozrejme každá kalamita je len ďalšia výhovorka si utnúť ešte viac a mimo plánu. Neverím lesníkom ani slovo, ale ani ochranári nemaju vždy pravdu. Takže vyrubat vsetko a nasadiť plantáže smrekov pre väčší zisk.