Čo ak by sme vybudovali výťah do vesmíru?

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako by svet napredoval, ak by sme dokázali postaviť výťah do vesmíru? Koľko by sme dokázali ušetriť pri preprave nákladu do vesmíru? Vedecký kanál WHAT IF sa týmito otázkami zaoberá.

• Kvalita: Full HD HD NQ LQ
• Zverejnené: 4.2.2019 13:14
• Páči sa: 38% (84 hlasov)
• Obľúbené: 3
• Komentárov: 73
• Dľžka: 4:10
• Kategória: veda a technika
• Tagy: hurley, what if, titulky, zem, slnko, mars, mesiac, intro, lano, výťah

• ilookedatyou pred 3 rokmi a 6 m
  40.000x výš, než jsme doposud postavili? Tady někdo neumí počítat v řádech tisíců. :) Takže 40x.

• sxe pred 5 rokmi a 10 m
  Prečítajte si knihu William R. Forstchen - Sloup do nebe - je to román, ale veľmi pekne spracovaný na túto tému :)

• jedinecny6666 pred 5 rokmi a 10 m
  oneee to bude snura do vesmiru

• yukagyr pred 5 rokmi a 10 m
  taze nic len teoria .ale klobuk aj tak dole.pred vsetkym co sme dokazali

• jorky75 pred 5 rokmi a 10 m
  Tých videí čo by bolo keby ... tu už bolo veľa, kedy tu pribudne video čo by bolo keby pes nesral?

• kapitankrumpla pred 5 rokmi a 10 m
  nič nové o tomto už pisal Artur C. Clarck

• robiovic pred 5 rokmi a 10 m
  uz sem prosim nedavajte tieto videa

• posledneslovo pred 5 rokmi a 10 m
  Co ak? Co ak by sme peniaze na zbrojenie presunuli na vyskum? :D

• adamkralik pred 5 rokmi a 10 m
  keby ste skúmali chudobu eliminovať radšej

• asdfh pred 5 rokmi a 10 m
  hurley ako sa volá autor na yt z ktorého berieš tieto videa? Rád by som mu dal odber

• veny232 pred 5 rokmi a 10 m
  Nejzábavnější je věta,že solární panely na oběžné dráze by snížili cenu elektřiny :D No prostě ten člověk neví o vědě zhola nic,jinak by nemohl říci takovou blbost .Asi si ani nedokáže představit kolik by vybudování něčeho takového stálo. určitě by se snížila cena elektřiny :D I kdyby jsme měli antigravitační loďe , stejně by to byla nesmírně drahá záležitost .S konvenční raketou je to zhola nemožné. Životnost žádného panelu co umíme vyrobit, by nepokryla náklady. Tomuhle oni říkají věda?! Ale jsou to naprosté pohádky,fikce,zavádějících od opravdových řešení.

• veny232 pred 5 rokmi a 10 m
  Dřív než by jsme to množství materiálu konvenčními raketami vůbec nahoru dostali.To nám dřív narostou křídla. Nehledě na to ,že tomu nevěřím. Budou v tom další háčky .Nikdo ani netuší co může udělat propojení všech magnetických vrstev Země ,kovovým lanem . Naštěstí je to celkem fuk.Protože než budem mít materiály na stavbu něčeho takového,tak už budem dávno létat do vesmíru uplně jinak. Rusové mají prý zmáknutý bezezbytkový jaderný pohon pro rakety. Za pár let to bude pohánět vesmírné loďe. Ale jako myšlenka je ten výtah zajímavý.

• slamoo pred 5 rokmi a 10 m
  Neviem či som jediný, ale už mi tieto videa What If na hlavnej strane každý deň začínajú pomaly liesť na nervy...

• pernikovachalupk pred 5 rokmi a 10 m
  hovori sa tu o dlhom kabli ktorý by to vydržal. ale čo tak každych 5km stanovište kde by sa prestúpilo na druhy výťah lol

• sqlrequest pred 5 rokmi a 10 m
  Na našej prirodzenej družici by bola situácia iná. Na rozdiel od Zeme by výťah z mesačného povrchu nepotreboval také silné materiály, pretože gravitácia Mesiaca nie je taká silná. Keďže sa Mesiac neotáča dostatočne rýchlo, jeho kotva by musela byť blízko Zeme. Takto by vznikol efektívny spôsob dopravy. Napriek náročnosti sa však ľudia nevzdávajú. Japonská spoločnosť Obajaši už vyslala do vesmíru malý niekoľkometrový prototyp, ktorý má už čoskoro otestovať, ako v beztiažovom stave bude vyzerať pohyb po kábli. Výťah chce postaviť do roku 2050.

• sqlrequest pred 5 rokmi a 10 m
  Jeden návrh rátal s malými pohonnými jednotkami, ktoré by boli umiestnené na určitých bodoch a vyvažovali kývanie. To by si však vyžadovalo pravidelné dopĺňanie ich paliva, údržbu a ďalšie riziká. Druhá možnosť je nechať kabínu stúpať veľmi, veľmi pomaly. Ak by sa aj toto podarilo vyriešiť, ďalšou výzvou budú všetky trosky, úlomky či družice na obežnej dráhe Zeme, ktorých je na nízkej dráhe neúrekom. A nakoniec by celý výťah musel obstáť voči všetkému počasiu, vetrom vo vrchných častiach atmosféry, opotrebovaniu, gravitačnému vplyvu Mesiaca a Slnka, slnečnému vetru, radiácii či a mikrometeoritom.

• sqlrequest pred 5 rokmi a 10 m
  Nevyriešenou otázkou stále zostáva, čo by poháňalo kabínu cestujúcu po lane do vesmíru a späť. Doterajšie návrhy rátajú napríklad s prenosom energie do kabíny počas cesty - napríklad, ak by káblom prúdil elektrický prúd. Ako ukázal výskum amerických a juhokórejských vedcov, krútením uhlíkových nanotrubíc v špeciálnej látke dokáže vyrobiť malé množstvo energie. Možnosťou je aj mikrovlnný laser, ako navrhuje konceptová štúdia NASA. Laser by sa zameriaval na solárne panely na kabíne, pričom by mohol byť silnejší ako Slnko. Zvieratám či lietadlám by však podľa štúdie neuškodil. Ak by kabínu poháňal laser, vznikal by pri pohybe problém s jeho presným zameraním.

• sqlrequest pred 5 rokmi a 10 m
  Zatiaľ sa v laboratóriu podarilo vytvoriť iba niekoľko centimetrové kábliky a tie sa nepribližovali k potrebnej sile. Stačí, aby sa čo i len jeden atóm v trubici vychýlil a môže spustiť reakciu. Náhradou by mohli byť diamantové nanovlákna, ktorých atómy sú usporiadané inak ako pri uhlíkových nanotrubiciach, čo podľa výskumu znamená menšiu šancu na podobné rozmotanie. Vytiahnuť kábel do vesmíru je jedna vec, ale tým ťažkosti nekončia. Ďaleko za obežnou dráhou ho bude potrebné ukotviť napríklad na vesmírnu stanicu, ktorá by sa vybudovala v potrebnej vzdialenosti. Odvážnejší plán ráta aj so zachyteným asteroidom.

• sqlrequest pred 5 rokmi a 10 m
  Každý materiál má vlastnosť, ktorej sa hovorí pevnosť v ťahu. Udáva sa v pascaloch a určuje najväčšie možné napätie, ktorému materiál odolá bez toho, aby sa pretrhol. Nám známe zliatiny kovov majú pevnosť v ťahu niekoľko sto megapascalov a pretrhli by sa približne pri dĺžke dvadsiatich až tridsiatich kilometrov. Podľa analýzy NASA by vhodný materiál pre kábel musel mať pevnosť v ťahu minimálne sto gigapascalov, čo by umožnilo nepretrhnúť sa na dĺžke niekoľkých tisíc kilometrov. Ideálnym materiálom by mohli byť uhlíkové nanotrubice, jeden z najsilnejších materiálov, aké poznáme. Ich pevnosť v ťahu by teoreticky mohla byť až tristo gigapascalov, trikrát viac, než je potreba. Problém s uhlíkovými nanotrubicami nakoniec spočíva v niečom inom. Ľudstvo jednak nevie ako, a ani nemá kapacity, aby z nich vyrobilo kábel dlhý tisícky kilometrov.

• wwbodka pred 5 rokmi a 10 m
  No bohužiaľ. Ak by sa na tom dalo ušetriť, bola by to ryža. Ak by to bola ryža, bola by to výhradne súkromná ryža :)