Slováci v Nadlaku - Rumunsko -

Aradsko-banátska oblasť sa začala osídlovať Slovákmi migráciou v rámci dolnozemského priestoru, kde prichádzali do obce Mokrá v roku 1747 z Bekešskej Čaby a Sarvaša. Do Nadlaku prichádzali prví Slováci už v roku 1803 najmä zo Slovenského Komlóša, ale aj z Bekešskej Čaby a Sarvaša, neskôr i z Oravy a Nitrianska. V roku 1827 prichádzajú Slováci z Veľkého Krtíša do Vukovej a v roku 1828 z okolia Trenčína, Novohradu a Nitrianska do Brestovca. Začiatkom 19. storočia sú osídlované aj obce Teją, Skajua Berzovia. Veľký Pereg je osídlený v roku 1853 Slovákmi zo Saraša a do Cipára prichádzajú aľ v roku 1883 z Bekešskej Čaby, ale aj z Oravy a Nitrianska. Väčšina z nich je evanjelického vierovyzania. Slováci sem prichádzali kvôli úrodným poliam a výborným poľnohospodárskym podmienkam, ktoré poskytovala málo zaľudnená rovina. Miestni zemepáni im poskytovali viaceré výhody, mohli byť istý čas oslobodení od práce, poskytovali im materiál na stavbu kostolov a ąkôl, mali právo vlastni» suché a vodné mlyny a pod. Najlepąie predpoklady malo okolie Nadlaku, z ktorého sa stalo jedno z najľudnatejąích slovenských miest v rámci Uhorska začiatkom 20. storočia.

Slováci v aradsko-banátskej oblasti sa usádzali výlučne do obcí, kde uľ v čase usádzania ľili iné národnosti, teda nezakladali nové osady a obce. Tento predpoklad ponúka nespočetné mnoľstvo ąpecifických prejavov mnohokultúreho prostredia, kde im bolo súdené ľi» a chtiac-nechtiac i zapustili korene.

Odliv slovenského obyvateľstva z aradsko-banátskej oblasti v medzivojnovom období bol nevýrazný, najväčąí odsun obyvateľstva lokalita zaznamenáva v rokoch 1946-1948 po nástupe komunizmu v rámci repatriácie, kde do svojej pôvodnej vlasti odiąlo vyąe 7.000 obyvateľov z aradsko-banátskej oblasti (celkový počet reemigrantov v rámci celého Rumunska bol 21.000 Slovákov). V období komunizmu boli zruąené viaceré národné inątitúcie - slovenský evanjelický seniorát a kultúrne spolky. V roku 1945 bolo zase zaloľené slovenské gymnázium, ktoré do roku 1954 pôsobilo ako učiteľský ústav, ktorý významnou mierou pomohol slovenskému ąkolstvu najmä v malých oblastiach. V ąes»desiatych rokoch 20. storočia do aradsko-banátskej oblasti sa s»ahujú Slováci v rámci lepąích pracovných príleľitostí najmä z bihorsko-slajaskej oblasti, najviac do Nadlaku, Vukovej a Butína, no i do mnohých nových obcí - Fântânele, Mănăştur, Topolovăţul Mare a Iosifalău. Taktieľ vzrastá počet slovenských obyvateľov veľkých miest ako Arad, Temeąvár a Reąica. V osemdesiatych rokoch sa objavujú prví spisovatelia, viacerí sa presadia v celorumunskom literárnom kontexte, rozmáha sa aktívna kultúrna činnos».

Ďaląí prelom nastal v devä»desiatych rokoch, keď sa zakladá Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku, obnovuje sa slovenský evanjelický seniorát, začínajú sa vydáva» ątyri slovenské časopisy a viacerí Slováci sa stávajú aj volenými zástupcami občanov. Devä»desiate roky vąak spôsobujú vďaka otvoreným moľnostiam hraníc stále zmenąujúci sa počet slovenskej enklávy v Rumunsku.

• Kvalita: NQ LQ
• Zverejnené: 4.8.2016 18:57
• Páči sa: 100% (3 hlasov)
• Obľúbené: 0
• Komentárov: 0
• Dľžka: 2:16
• Kategória: ľudia
• Tagy: rumunsko, nadlak, slováci