CIGÁNKA - Boj ženy, čo naše predsudky cíti na vlastnej kož

Pri citani som si uvedomil viac suvislosti o problematike medzi romami a neromami ako aj medzi nimi samotnymi. Po precitani tejto knihy som si ovela viac uvedomil, ake to maju romovia tazke presadit sa medzi nami bielymi a zaroven tazke medzi svojimi, ze sa o to vobec pokusaju.

• Kvalita: NQ LQ
• Zverejnené: 1.8.2016 11:30
• Páči sa: 25% (8 hlasov)
• Obľúbené: 0
• Komentárov: 7
• Dľžka: 2:00
• Kategória: ľudia
• Tagy: ciganka, kniha

• 3781 pred 10 rokmi
  a tuto je kratky trailer pripravovaneho filmu k danej knihe: www.mojevideo.sk/video/12763/poklad_z_malaciek_2012.html

• 3781 pred 10 rokmi
  Joj chudacikovia su ti cigani co tvrdia, ze chcu pracovat ale ked im niekto priradi pracu na zaklade kvalifikacie aku maju (zakladna, stredna, vysoka) tak ju robit nebudu, lebo sa im nechce. Oni chcu len v kancelarii sediet a poberat peniazky za nic nerobenie... ale tak max 5 hodin denne, aby sa nepretazili

• trapas pred 10 rokmi
  No a teraz napiste knihu ako to je ked vasi susedia su cigani ako sa vam tam zije napriklad pribeh Susedia Oskara Dobrovodského???

• ayettista pred 10 rokmi
  Ja som mal dve spolužiačky cigánky. O obidvoch som sa dozvedel o ich rase až roky po tom, čo sme boli celkom dobrí kamaráti. Proste sa neriešilo prečo sú oni opálené celý rok a my nie, pretože sa správali presne tak, ako my ostatní. A o tom to je. A predsudky bielych voči cigánom? Je to prirodzená obranná reakcia, keď každodenná skúsenosť s opálenými je skoro vždy negatívna. Žiaľ, so suchým potom zhorí aj mokré - správame sa príliš opatrne aj k tým, ku ktorým by sme sa nemuseli.

• clifford pred 10 rokmi
  Príde Cigán na Úrad práce a hovorí: “Chcem prácu.” Úradníčka: “Nó, máme tu miesto riaditeľa banky.” Cigán: “Robíte si srandu?” Úradníčka: “No, vy ste začal.”

• zayko262 pred 10 rokmi
  :D :D

• danpaul pred 10 rokmi
  Rada: Stačí si zmeniť meno a priezvisko na matrike a zbaviť sa prízvuku. Ak cigán nemá ani prízvuk a ani cigánske meno, potom už je to fakt len jeho povahou. A pracoval som s cigánom, ktorý mal vysokú školu a nemal ani prízvuk, no mal tuleniu chorobu. Žiaľ, museli ho z firmy po pol roku prepustiť, lebo nedokázal s nami držať krok. Keď bolo treba pracovať dlho do noci, lebo sme nestíhali, tak on sa hral kartičky na počítači, pritom kvôli nemu sme nestíhali. Chápem, že detstvo majú ťažké, ale to si robia sami ako komunita. Mal som spolužiaka cigána na strednej. Jediný, kto stále prízvukoval, že je cigán, bol on sám a ospravedlňoval tým svoje výtrty. Nikto z nás mu to nikdy nepovedal, ani sme ho nikdy nevyčlenili z kolektívu, ani sme ho za cigána nepokladali. Ale on je šikovný, teraz žije v USA a má sa dobre. Vždy sa dá, keď sa chce.